Pôvodná latinská regula

slovenská verzia

(Peter, Alena, Mária - ďakujeme za preklad)

 

Tu začína úvod regula templárov

  1. v prvom rade sa prihovárame k všetkým tým, ktorý tajne pohŕdajú svojou vlastnou vôľou a tužia s čistým srdcom slúžiť najvernejšiemu kráľovi ako rytier a s horlivou starostlivosťou túžia sa obliekať a nosiť stále veľmi vzácne brnenie poslušnosti. A preto vás napomíname, vás, ktorí ste až do teraz viedli život laického rytiera, v ktorom Ježíš Kristus nebol príčinou[dôvodom], ale ktorého ste sa ujali iba kvôli ľudským záujmom, nasledovaním tých, ktorých Boh vyvolil z množstva zatratených a ktorým rozkázal cez jeho milosrdne zľutovanie, aby ochraňovali svätú cirkev a aby ste sa ponáhľali a pripojili k nim vo vecnosti.
  2. ale nadovšetko, ktokoľvek bude rytierom Krista, kto si vyberie takýto svätý rad, vo vašom povolaní viery musíte spojiť čistú oddanosť a silnú vytrvalosť, ktorá je tak hodna a tak svata a je známa svojou ušľachtilosťou, že ak jej uchovanie neposkytnete naveky, budete hodní zostať v spoločnosti mučeníkov, ktorí vídali svoju dušu už Ježišovi Kristovi. V tomto náboženskom rade sa rozvíjal a oživoval rad rytierstva. Toto rytierstvo pohŕdalo láskou k spravodlivosti, ktorá ustanovovala ich úlohy a nerobilo to, čo mali, a to ochraňovať chudobných, vdovy, siroty a kostoly, ale pokúšali sa ich vyplieniť, olúpiť a zabiť. Boh spolupracuje s nami a s naším záchrancom Ježišom Kristom. On poslal svojich priateľov zo svätého mesta Jeruzalema k hraniciam Francúzska a Burgundy, ktorý pre naše spasenie a rozšírenie pravej viery neprestanú ponúkať ich duše Bohu (uvítaná obeta).
  3. Potom my všetci, v celej radosti a bratstve, na požiadavku Majstra Hugues de Payens, prostredníctvom ktorého predtým spomenuté rytierstvo bolo vynájdené vďaka láskavosti Svätého Ducha, založené v Troyes z rôznych provincii za horami na hostine môjho pána St Hilary, v roku vtelenia Ježiša Krista 1128, v deviatom roku po založení predtým spomenutého rytierstva. A vedenie a začiatky Radu Rytierov sme počuli v hlavnej kapitole z úst predtým spomenutého Majstra, Brata Hugus de Payenes; a podľa vymedzení nášho porozumenia, čo sa nám zdalo dobre a užitočné sme velebili, a čo sa nám zdalo zle, toho sme sa zdržiavali.
  4. A všetko, čo sa stalo na tej rade nemôže byt povedané, ani prečítane. Preto sme to nebrali na ľahkú váhu, ale popremýšľali sme v rozumnej opatrnosti a nechali sme to v opatrovníctve našich oboch ctihodných otcov Pána Honoriousa  a vznešeného patriarcha Jeruzalema, Štefana, ktorý poznal záležitosti Východu a Chudobných Rytierov Krista a na základe poradenia od hlavnej Rady to vyznávame bez anonymity. Aj keď veľké množstvo nábožných otcov, ktorí sa zhromaždili na rade uznávali silu našich slov, aj napriek tomu by sme mali odovzdávať tieto pravdivé vety a posúdenia, ktoré sa vydávajú v tichosti.
  5. Preto ja, Jean Michel, ktorému bola zverená tato Božská povinnosť z moci Božej slúžiť ako pokorný zákonník súčasného dokumentu zvereného Radou a ctihodným otcom Bernardom, opátom z Clairvaux.

 

Mena otcov, ktorí sa zúčastnili rady:

  1. Prvý bol Matthew, biskup Albánska, na základe milosrdenstva Božieho člen radu svätej cirkvi v Ríme; Renaud, arcibiskup z Reims, Henry, arcibiskup zo Sens, a potom ich pomocní biskupi; Gocelin, biskup z Soissons; biskup z Paríža; biskup z Troyes; biskup z Orleans, biskup z Auxerre; biskup z Meaux; biskup z Chalons; biskup z Laon; biskup z Beauvai,; opát z Vezelay, ktorý bol neskôr vymenovaný za arcibiskupa z Lyonu a členom cirkvi Rímskej; opát z Citeaux; opát z Pontigny; opát y Trois-Fontaines; opát z sv.Denis de Reims, opát z sv.-Etienne de Dijon, opát z Molesmes, hore menovaný Bernard, opát z Clairvaux: ktorého slova boli uznávané. Taktiež prítomní boli majster Aubri de Reims, majster Fulcher aj niekoľko ďalších ktorých by bolo potrebne spomenúť. A ti, ktorí neboli spomenutí je potrebne ustanoviť, že sú milovníkmi pravdy a tými sú gróf Theobald; gróf z Nevera; Andre de Baudemant. Títo boli prítomní na rade a jednali správnym spôsobom a vyhľadávali čo bolo správne a odporovali tomu, čo bolo zle.
  2. tiež prítomný bol brat Hugues de Payens, majster rytierstva s niekoľkými ďalšími bratmi, ktorí prišli s nim. Títo bratia boli, brat Roland, Godefroy, a brat Geoffroi Bisot, Payen de Montdidier, Arcamabaut de Saint-Amand. Taktiež majster Hugues s jeho nasledovníkmi, tiež súhlasili so zvykmi a obyčajami hore menovaných otcov, s ich začatím, a súhlasili s tým, ktorý povedal: Ego principium qui et loquor vobis, čo znamená, “ja, ktorý hovorím k tebe, som začiatok,” na základe niečej spomienky.
  3. Hlavná rada bola spokojná s vyhláseniami, ktoré tam odzneli a s úvahami o svätom písme, ktoré boli usilovne preskúmané s múdrosťou nášho pána Honoria, pápeža sv. Cirkvi v Ríme a patriarchu z Jeruzalema a so schválením kapitoly, spolu so súhlasom chudobných Rytierov Krista Templarov, ktorí sú v Jeruzaleme, by mal byt zaznamenaní aby neboli zabudnutí, ale neochvejne udržiavaní, aby sa životom čestný človek dostal k svojmu stvoriteľovi, zľutovanie ktorého je sladšie ako med v porovnaní s Bohom, ktorého milosrdenstvo sa podoba OINE, a dovolí nám prísť k Tomu komu tužia slúžiť. “Per infinta seculorum secula”. Amen

 

Tu začínajú pravidla Chudobného Rytierstva Templa

  1. Vy, ktorí ste sa vzdali vašej vlastnej vôle a vy ostatní, ktorí slúžite zvrchovanému kráľovi s koňmi a zbraňami, pre záchranu vašich duší, pre silné slovo, usilujúc sa všade s čistou túžbou počuť ranne modlitby a celý obrad podľa cirkevného práva a so zvykmi predošlých majstrov Svätého mesta Jeruzalema. Úctyhodní bratia, Boh je s vami, ak sľúbite, že budete pohŕdať podvodníckym svetom v neustálej láske k Bohu, a odolávať pokušeniam tela; posilňovaní Božím jedlom a vodou a vedení Božími prikázaniami, na konci božskej služby, nikto nech sa neobáva isť do boja ak bude mať odteraz torzuru (vyholenie hlavy mnícha).
  2. Ale ak niektorý z bratov je poslaný vykonávať pracú tohto úradu a charitu niekde

na Východe, čo veríme, že sa bude diať veľmi často a nebude počuť o božskej službe, mal by sa namiesto rannej modlitby pomodliť 13-krat Otče Náš. Potom by sa mal pomodliť Otče náš sedem krát za každú hodinu a deväť za vešpery(žalmy ktoré sa spievajú pri pobožnosti). A všetci mu to takto prikazujeme. Ale tí, ktorí sú poslaní pre túto príčinu a neprídu v určenú hodinu vypočuť si božskú službu, ak je to možné, určené hodiny by nemali byt vynechané, aby bolo vykonane čo je nutné voči Bohu.

 

Spôsob, ktorým sa majú prijímať bratia

  1. Ak niektorý neveriaci rytier alebo nejaký iný človek sa rozhodne odisť zo života zatratenia a zanechať ten neveriacky život a zvoliť si spoločenský život, nesúhlaste s prijatím ho okamžite, tak ako povedal náš Pán Sv. Pavol: “Probate spiritus si ex Deo sunt”. Toto znamená:” Vyskúšaj dušu, aby si vedel, čí je od Boha”. Radšej, ak spoločnosť bratstva ho má prijať, nech sú mu prečítané Pravidla, a ak si ten človek želá usilovne spĺňať prikázania a Pravidla, a Majster s tým súhlasí a bratia ho príjmu, nechajte ho vysloviť prianie a túžbu pred všetkými bratmi spojených v kapitule a nechajte ho urobiť túto požiadavku s čistým srdcom.

 

     O vylúčených Rytieroch

  1. Ak sa niekde stretávajú vylúčení rytieri, tam vám prikazujeme ísť, a ak niekto z nich si želá pripojiť sa k rytierstvu so zámorských krajín, nemali by ste brať do úvahy svetské dobro tak ako večnú spásu duše. Príkazom - podmienkou na jeho prijatie je predstúpiť pred biskupa tohto kraja a oznámiť mu čo zamýšľa. A ak si to biskup vypočuje a dá mu rozhrešenie, mal by ho poslať k Majstrovi a bratom z Templa, a ak je jeho život úprimný a hodný ich spoločenstva, ak sa Majstrovi a bratom zdá dobrý, nech je milosrdne prijatý a ak medzi tým zomrie, cez úzkosť a trápenie, ktoré prekonal, nech sú mu dané výhody bratstva na základe Chudobných Rytierov Templa.
  2. Za žiadnych podmienok by bratia Templa nemali byt obklopení očividným vylúčeným človekom, nemali by si zobrať jeho vlastné veci; a to silno zakazujeme pretože by to bola hrozná vec, lebo by boli vylúčení ako on. Ale ak je mu iba zakázané  vypočuť si Božskú povinnosť, je samozrejme možné byt s ním v kontakte a prijať jeho vlastníctvo pre charitu s povolením ich vodcu.

 

O neprijímaní deti

  1. Aj keď prikázanie svätého otca povoľuje prijímať deti do života viery, neodporúčame vám to robiť. Pretože, ak si niekto želá dať svoje dieťa navždy do radu rytierstva, najprv by ho mal vychovať do veku, kedy bude schopný držať zbrane silne v rukách a bude schopný zbaviť sa nepriateľov na pôde Ježiša Krista. Potom dovoľte otcovi a matke viest ho do domu a oznámiť jeho žiadosť jeho bratom; a najlepšie je ak nezloží prísahu, keď je ešte dieťa, ale keď je staršie, a je lepšie ak to oľutuje skôr, ako by to mal oľutovať neskôr. A preto nech je vyskúšaný na základe vedomosti Majstra a bratov a na základe úprimnosti života toho, kto žiada byť prijatý do bratstva.

 

O bratoch, ktorí stoja veľmi dlho v kaplnke

  1. Bolo nám dané na známosť, a to pravými svedkami, že skromne a bez nútenia stojíte počas celej božej omše (modlitieb). My neurčujeme, aby ste sa takto správali, práve naopak, my s tým nesúhlasíme. Ale prikazujeme, aby silní, tak ako aj slabí, aby sme sa vyhli nepríjemnostiam, by mali podpísať žalm, ktorý sa vola Venite aby cez úvodné pozvanie a hymny sedeli a v tichosti predniesli svoje modlitby, jemne a nie nahlas, tak aby ten, čo prednáša svoju modlitbu, nevyrušoval modlitby ostatných bratov.
  2. Ale na konci žalmov, keď sa spieva Glória patri, cez úctu Svätej Trojice, sa musíte postaviť a pokloniť sa smerom k oltáru, a slabí a chorí môžu iba skloniť hlavy. Toto vám prikazujeme, a keď sa číta vysvetlenie Svätého Písma, a keď sa spieva Te deum laudamus a pokiaľ sa spievajú aj ostatné chvály, a ranné modlitby sa ukončia, máte byt na svojich nohách. Takýmto spôsobom vám prikazujeme, aby ste stáli počas ranných modlitieb a počas modlitieb k Našej Matke.

 

O oblečení Bratov

  1. Prikazujeme vám, aby habity všetkých bratov boli rovnakej farby, a to bielej, čiernej alebo hnedej. A zaručujeme všetkým rytierskym bratom v zime a v lete ak je to možné, biele plášte;  a nikto, kto nepatrí k spomenutým  Rytierom Krista nemá dovolené nosiť biely plášť, aby tí, čo opustili svet temnoty rozoznali jeden druhého pravé na základe rozhrešenia v podobe bielych habitov: ktoré predstavujú čistotu a cudnosť. Cudnosť je presvedčenie srdca a zdravia tela. Ak niektorí z bratov nezloží sľub cudnosti, nemôže sa dostať do večného pokoja a neuvidí Boha, ako prisľúbil apoštol, ktorý povedal: PACEM SECTAMINI CUM OMNIBUS ET CASTIMONIAM SINE QUA NEMO DEUM VIDEBIT” to zn. “bojuj za pokoj pre všetkých, udržuj cudnosť, bez ktorej nikto neuvidí Boha”
  2. ale tieto rúcha by mali byť bez akýchkoľvek ozdob a bez ukazovania pýchy. A preto určujeme, že žiaden z bratov nemôže mať ani kúsok kožušiny na oblečení, ani nič čo patrí k telesnému úžitku, ani žiaden plášť ani prikrývku, pokiaľ nie je z jahňacej alebo ovčej vlny. Prikazujeme všetkým mať to isté, aby sa každý mohol obliecť a vyzliecť a ľahko sa obuť a vyzuť. A tak obchodník s textilom by mal usilovne pouvažovať a postarať sa o všetky hore spomenuté veci, aby dostal odmenu od Boha, aby oči závistlivcov a ohováračov nemohli zbadať, že habity sú veľmi dlhé alebo veľmi krátke, ale mal by sa postarať o to, že dodá také habity, ktoré budú správnou veľkosťou pre tých, ktorí ich majú nosiť oblečené, podľa ich veľkosti.
  3. a ak si niektorý brat z pocitu pýchy alebo arogancie bude želať lepší a jemnejší habit, dajte mu len najhorší. A tí, čo dostanú nové habity musia tie staré hneď vrátiť, aby boli odovzdané statkárom, seržantom alebo chudobným, na základe toho, čo sa zdá správne tomu, čo riadi tento rád.

 

O KOŠELIACH

     20. čo sa týka ostatných vecí, milosrdne prikazujeme, kvôli silným horúčavám       existujúcim na Východe od Veľkej Noci do Všetkých svätých, cez súcit a nie ako právo, ľanová košeľa môže byť daná(ponúknutá) tomu bratovi, ktorý si praje ju nosiť.

 

O POSTEĽNOM PRÁDLE

     21. nariaďujeme ako obecný súhlas (privolenie) že každý muž má mať oblečenie a posteľné prádlo podľa rozhodnutia majstra. Našim zámerom je, že okrem matraca, jeden vankúš a jedna prikrývka by mali byť pre jedného dostatočné, a ten ktorému niečo z toho chýba nech dostane prikrývku a môže použiť ľanovú prikrývku po celý čas povedané s jemnosťou. A títo muži majú spať stále oblečení do košieľ a nohavíc, topánok a opasku a v izbe kde spia svetlo nech je zasvietené až do rána. A muž predávajúci textil by mal zabezpečiť to, že bratia sú tak dobre tenzúrovaní (vyholená hlava mnícha), že môžu byť prehliadnutí spredu aj zozadu. A prikazujeme vám silne sa pridržiavať tohto istého nariadenie, čo sa týka fúzov a brady, aby žiadne výstrednosti na tele neboli viditeľné.

 

O ŠPICATÝCH TOPÁNKACH A ŠNÚRKACH NA TOPÁNKACH

22. špicatá obuv a šnúrky na topánkach sú zakázané a žiaden z bratov ich nesmie nosiť a nie sú dovolené ani tým, ktorí sú v službe na určenú dobu, radšej zakážeme mať topánky so špicom alebo šnúrky, za žiadnych podmienok. Pretože je vyhlásené a veľmi známe, že tieto hnusné veci patria pohanom. Nemali by sa nosiť ani vlasy ani habit veľmi dlhý. Pretože tí, čo slúžia mocnému (zvrchovanému) stvoriteľovi musia byť narodení (vnútorne) cez Boží prísľub, keď bolo povedané: “ESTOTE MUNDI QUIA EGO MUNDUS SUM” čo zn. “Buď narodený tak, ako som Ja narodený.”

 

AKO SA MÁ JESŤ

23.na mieste čo sa má volať jedáleň by sa malo jesť spoločne. Ale ak Ti niečo chýba, pretože nie si zvyknutý na znaky ostatných veriacich mužov, v tichosti a súkromí by si mal požiadať o to, čo potrebuješ pri stole, s úplnou skromnosťou a oddanosťou. Pretože apoštol povedal: ”MANDUCA PANEM TUUM CUM SILENTIO” čo zn. ”jedz svoj chlieb v tichosti” A žalmista povedal ”POSUI ORI MEO CUSTODIAM” čo zn. ”držal som svoj jazyk”, čo je: ”myslel som si, že ma môj jazyk sklame”, čo je:” držal som svoj jazyk, aby som nepovedal nič nesprávne, diabolské“.

 

ČÍTANIE UČIVA (kapitol, lekcií)

24. vždy, na kláštornej večeri alebo olovrante, nech sa číta sväté písmo ak je to možné. Ak milujeme Boha a všetky jeho sväté slová a Jeho sväté prikázania, mali by sme túžiť po pozornom počúvaní.  človek čítajúci z písma vám povie, aby ste udržali tichosť pred tým, než začne čítať.

 

O MISKÁCH A NÁDOBÁCH NA PITIE

25.kvoli nedostatku misiek, bratia nech  jedia v pároch aby sa mohli bližšie pozorovať, aby sa ani triezvosť, ani tajná abstinencia nedostali do spoločného stolovania jedál. A zdá sa nám, že každý brat by mal mať také isté množstvo vína vo svojom pohári.

 

O JEDENÍ MASA

26. malo by byť dostatočné, jesť mäso 3krát do týždňa, okrem Vianoc, Všetkých svätých, Nanebovstúpenie Pána a na spoločnú večeru dvanástich apoštolov. Pretože je známe, že jedenie masa poškodzuje (znečisťuje) telo. Ale keď deň, na ktorý hostina vyjde je utorok, nech ten ďalší deň sa bratom nadelí hojne. A v nedeľu všetci bratia Templa, kapláni a duchovní, nech sú im dané dva masové jedla do hodiny svätého vzkriesenia Ježiša Krista. A zvyšok domácnosti a to statkári a seržanti budú uspokojení jedným chodom a nech sú za to Bohu vďační.

 

O JEDLÁCH POČAS TÝŽDŇA

27. ostatné dní v týždni, čo je pondelok, utorok, ale aj sobota, bratia by mali mať dva alebo tri chody zeleniny alebo iných jedál, ktoré sa jedia s chlebom a my predpokladáme a dúfame, že im to postačí a prikazujeme im to dodržiavať, pretože ten, kto nezje to, má zjesť niečo iné.

 

O PIATKOVÝCH JEDLÁCH

28. v piatok nech sa pôstne mäso dáva spoločne celému spoločenstvu z úcty k utrpeniu Ježiša Krista. A budete postiť od Všetkých svätých až do Veľkej Noci, okrem Vianočného dňa, Na nebovziatie Panny Márie a na sviatok večere dvanástich apoštolov. Ale slabí a chorí bratia nemajú toto dodržiavať. Od Veľkej Noci do Všetkých svätých môžu jesť dva krát, pokiaľ tam nie je žiaden normálny obyčajný post.

 

O MODLENÍ SA

29. vždy po každej večeri a olovrante by mali všetci bratia vzdať Bohu vďaku v tichosti, ak je kostol blízko miesta, kde jedli a ak kostol nie je blízko, nech sa pomodlí na mieste. S pokorným srdcom by mali vzdávať vďaku Ježišovi Kristovi, ktorý je Pán a Živiteľ. Nech sa odrobinky z polámaného chleba dajú chudobným a celý chlieb nech sa odloží. Aj keď cena pre chudobných, čo je kráľovstvo nebeské, ktoré by malo byť chudobným dané bez váhania. A kresťanská viera vás medzi nimi rozozná, prikazujeme, aby sa desiatka chleba dala tomu, ktorý rozdáva almužny.

 

O VYBERANÍ ZBIEROK

30. keď denné svetlo zoslabne a príde noc, počúvajte signál zvonov alebo zvolávania modlitieb, na základe zvykov krajiny a všetci choďte na modlitby. Ale ako prvé vám prikazujeme dať si nejaké ľahké jedlo, ktoré je dovolené počas postu. Aj keď toto ľahké jedlo nechávame na diskrétnosť a konanie Majstra. Keď on chce vodu a objedná z milosti zriedené víno nech je mu dané s rozumom. Pravdu povediac, nemalo by sa to prijímať s hojnosťou, ale s miernosťou, pretože Solomon povedal:”QUIA VINUM FACIT APOSTATARE SAPIENTES” čo zn.: “to víno kazí múdrosť”

 

O UDRŽIAVANÍ TICHA

31. Keď sa bratia vrátia z večerných modlitieb, nemajú povolené rozprávať nahlas a otvorene, iba ak je to nevyhnutné. Ale nech každý ide do postele v tichosti a bez rozprávania a ak potrebuje hovoriť so statkárom, mal by mu povedať, čo potrebuje jemne a potichu. Ale ak v prípade, že po skončení večerných modlitieb má rytierstvo závažný problém, ktorý musí byť do rána vyriešený, tak majster alebo skupina starších, ktorí sa starajú o Rád, pod Majstrom, môžu rozprávať poriadne. A kvôli tomuto dôvodu nariaďujeme, aby všetko bolo vykonané týmto spôsobom.

32. pretože je napísané: “IN MULTILOQUIO NON EFFUGIES PECCATUM” toto zn.:”rozprávať veľa nie je bez hriechu”. A inde je napísané: “MORS ET VITA IN MANIBUS LINGUE” čo zn.:”život a smrť sú v sile jazyka.” A počas tejto konverzácie celkom zakazujeme neužitočné slová a nezbedné výbuchy smiechu. A ak počas tejto konverzácie je niečo povedané čo nemá byť, nariaďujeme, aby pred tým, než pôjdete spať ste sa pomodlili Otče náš… s poníženosťou a čistým odovzdaním.

 

O TRÁPENÍ BRATOV

33. bratia, ktorí trpia chorobou získanou počas práce nech majú dovolené vstať na ranné modlitby so súhlasom a dovolením Majstra alebo tých, ktorí majú rád na starosti. Ale oni by sa mali namiesto ranných modlitieb pomodliť 13krát Otče náš…, ako je hore ustanovené a to takým spôsobom, že slová odzrkadľujú srdce. Ako povedal Dávid:” PASALLITE SAPIENTER” čo zn.: “spievaj rozumne” a inde to isté Dávid povedal” IN CONSPECTU ANCELORIUM PSALAM TIBI” čo zn.:” budem ti spievať pred anjelmi.” A vykonávajte to vždy so súhlasom Majstra alebo tých, ktorí sú zodpovední na vedenie radu.

 

O SPOLOČENSKOM ŽIVOTE

34.Vo sv. Písme čítame:”DIVIDEBATUR SINGULIS PROUT CUIQUE OPUS ERAT” čo zn.” Každému bolo dané podľa potreby.” Práve kvôli tomu hovoríme, že nikto by sa nemal povyšovať medzi vami, ale všetci by sa mali starať o chorých.  A ten, čo nie je až taký chorý, by mal ďakovať Bohu, že nemá problémy. A nech ten, čo sa cíti horšie, nech sa pokorí cez slabosť a nech sa nestane pyšným cez ľútosť. Takto budú všetci členovia žiť v mieri. A zakazujeme podstupovať prísny post, ale poriadne dodržiavať spoločenský život.

 

O MAJSTROVI

35. Majster môže komukoľvek komu on chce prideliť koňa, brnenie alebo čokoľvek on chce od iného brata. A brat, ktorému darovaná vec patrí, by nemal byť malicherný a nahnevaný. Pretože si pamätajte, že ak sa nahnevá, protiví sa Bohu.

 

O POSKYTOVANÍ KONZULTÁCIÍ

36. nech iba tí o ktorých Majster vie, že dajú múdre a cenné rady, budú zavolaní na porady. Pretože toto nariaďujeme a samozrejme každý by mal byť vyvolený. Pretože, ak v prípade, že sa stane, že budú musieť riešiť dôležité veci, ako dávanie spoločného(obecného) pozemku alebo hovoriť o aférach rádu alebo prijať brata. Potom ak si Majster želá, je podľa predpisov, aby sa zišla celá kongregácia a vypočula si radu a celé prehlásenie. A čo sa zdá Majstrovi najlepšie a prosperujúce, nech to urobí.

 

O BRATOCH POSLANÝCH DO ZÁMORIA

37. bratia, ktorí sú poslaní do rozličných krajín sveta, by sa mali usilovať dodržiavať prikázania   Pravidla podľa ich možnosti a žiť bez výčitiek, čo sa týka masa vína atď.…, aby o sebe počuli iba dobré slová od ostatných ľudí mimo radu a neboli poškvrnení silou slova alebo pravidla Radu a aby dávali dobrý príklad práce a múdrosti. Ale nadovšetko aby tí s ktorými spolupracujú a tí v ktorých domovoch zostávajú boli obdarení cťou. A ak je to možné domy, kde spia a ubytovávajú sa by nemali byť bez svetla počas noci, aby ich tiene nepriateľov neviedli k zlomyseľnosti, čo Boh zakazuje.

 

O UDRŽIAVANÍ MIERU

38. každý brat by mal zabezpečiť že nebude podnecovať ďalšieho brata k hnevu a zlosti, pretože mocná milosť Boha prijíma silného a slabého brata rovnako v mene charity (dobročinnosti).

 

AKO BY MALI BRATIA SPOLU VYCHÁDZAŤ

39.Aby bratia mohli vykonávať svoje sväté povinnosti a získať si slávu Pána a vyvarovať sa strachu z pekelného ohňa, je prísne prikázané, aby bratia prísne počúvali príkazom Majstra. Pretože nič nie je Pánu Ježišovi Kristovi milšie, než poslušnosť. Pretože hneď, ako je niečo prikázané Majstrom, alebo tým, komu dal Majster autoritu, to by malo byť vykonané bez zdržiavania, ako keby to sám Kristus prikázal. Pretože tak povedal Ježiš Kristus ústami Dávida a to je pravda: “AUDITU AURIS OBEDIVIT MIHI”. To znamená:” POSLUCHOL MA HNED, AKO MA POCUL”.

40. A práve kvôli tomuto dôvodu sa modlime a prísne prikazujeme rytierskym bratom, ktorí zanechali svoje vôle a všetci ostatní, ktorí slúžia pre určené pravidla bez predpokladu, že pôjdu do dediny alebo mesta bez súhlasu Majstra alebo toho, kto ma rad na starosti, okrem noci keď majú isť k Hrobke a na miesta modlitieb, ktoré ležia medzi múrmi mesta Jeruzalema.

41. Bratia majú chodiť v pároch, ale nemajú chodiť vonku cez deň alebo v noci; a ak sa zastavia v hostinci, ani brat, ani seržant, ani zeman nemajú isť do iných obydlí stretnúť sa alebo rozprávať sa bez dovolenia, ako bolo hore povedané. Prikazujeme pod hlavným súhlasom, že v tomto Rade, ktorý je vedený Bohom, niektorí z bratov by nemal bojovať alebo oddychovať podľa jeho vlastnej vôle, ale podľa nariadenia Majstra, ktorému sa majú všetci zodpovedať, že majú nasledovať toto vyhlásenie Ježiša Krista, ktorý povedal: “NON VENI FACERE VOLUNTATEM MEAM, SED EJUS QUE MISIT ME, PATRIS.” To znamená:” NEPRISIEL SOM ROBIT SVOJU VLASTNU VOLU, ALE VOLU MOJHO OTCA, KTORY MA POSLAL.”

 

AKO BY MALI USKUTOCNIT VYMENU

42. Bez dovolenia Majstra alebo tých, zodpovedných za rad, nech žiaden brat nevymieňa nič s ostatnými, nech si to ani nepýta, iba ak je v tom malá a pekná vec.

43. Bez dovolenia Majstra alebo tých zodpovedných za rad, nech žiaden z bratov nemá peňaženky alebo tašky na zámok; ale velitelia domov a provincii a Majstri toto dodržiavať nemusia. Bez súhlasu Majstra alebo veliteľov, nech žiaden z bratov neprijíma žiadne listy od rodiny alebo iných ľudí, ale ak dostane povolenie a ak s tým Majster alebo veliteľ súhlasí, nech sú mu listy precitane.

 

O SVETSKYCH DAROCH

44. Ak niečo, čo sa nedá konzervovať, ako mäso je dané niektorému z bratov svetským človekom ako vďaka, mal by to predložiť Majstrovi alebo veliteľovi kuchyne. Ak sa stane, že niektorí z bratových priateľov alebo príbuzných majú niečo, čo chcú dať iba jemu, nech to neberie bez dovolenia Majstra alebo tých, ktorí vedú rad. A ak niektorý z bratov obdŕža nejakú vec od príbuzných, nech to neprijíma bez dovolenia Majstra alebo tých, čo vedú rad. Neželáme si veliteľov, ktorí sú poverení vedením tohto radu, aby boli prinútení k hore spomenutému pravidlu.

 

O CHYBACH

45. Ak  niektorý z bratov, v konverzácii o vojenčení, alebo iným spôsobom spácha malý hriech, on sám by mal dobrovoľne priznať svoju chybu Majstrovi, aby postupoval s čistým srdcom. Ak sa neobráti touto cestou, nech je mu dané slabé pokánie, ale ak je jeho hriech (previnenie) veľmi väzné, nech sa oddelí od spoločnosti bratov, aby nepili ani nejedli za tým istým stolom, ako oni, ale všetci sami; a mal by sa zodpovedať úsudku Majstra a bratov, aby mohol byt zachránený v Súdny Deň.

 

  O VAZNYCH CHYBACH

 46. Ale nadovšetko, mali by ste zabezpečiť, že žiadny z bratov, pri moci alebo bez nej, silný alebo slabý, kto si Žela kvalifikovať sa postupne, stať sa hrdým a obhájiť svoje chyby,  aby zostal nepotrestaný. A ak modlitby pobožnej rady sú za neho prednesené Bohu a on si neželá to napraviť, ale pýši sa tým viac a viac, spravte tak, ako je povedané: “AUFERTE MALUM EX VOBIS.” Toto znamená: “ Odstráňte skazených spomedzi Vás.” Ak je pre vás dôležité odstrániť skazené ovečky zo spoločnosti veriacich bratov.

47. Nadovšetko, Majster, ktorý by mal držať vo svojich rukách palicu (barlu) a prút , s ktorou majú podporovať slabých a silu ďalších, a prút s ktorým majú vybiť zlozvyky tých, ktorí hrešia – za lásku k spravodlivosti rady patriarcha, ktorý by sa mal o toto postarať. Ale tiež, ako môj pán Sv. Maxím povedal:” Nech zhovievavosť nie je väčšia, ako chyba, ani prehnaný trest ktorý spôsobí návrat hriešnika k zlým činom.

 

O KLEBETENI (OHOVARANI)

48. Nariaďujeme vám podľa Božej rady vyhýbať sa týmto nákazám: závisť, ohováranie, hnev, klebetenie. Každý by sa mal horlivo chrániť proti tomu, čo povedal apoštol: “ NE SIS CRIMINATOR ET SUSURRO IN POPULO.” Toto znamená:” Ale ak brat vie určíte, že jeho spolubrat zhrešil, ticho a s bratským zľutovaním nech je prísne potrestaný súkromné medzi nimi dvoma, a ak si neželá počúvať, ďalší brat nech je zavolaný (privolaný) a ak on pohŕda tými dvoma, mal by sa otvorene odvolávať pred celým konventom. Tí, ktorí znevažujú ostatných trpia hroznou slepotou a mnohí sú plní veľkého smútku, že sa nechránia proti útokom závisti ostatným bratom, pod ktorým by sa môžu ponoriť do večného zla diabla.

 

NECH SA NIKTO NEPYSI VLASTNYMI CHYBAMI

49. Aj keď všetky ideálne slova sú všeobecné známe ako hriešne, budú hovorené tými, ktorí sa pýšia ich vlastnými hriechmi pred prísnym sudcom Ježišom Kristom; ktoré je demonštrované tým, čo povedal Dávid: “OBMUTUI ET SILUI A BONIS”. Toto znamená, že človek by sa mal zdŕžať rozprávania, aj keď dobra, a udržiavať ticho. Takisto, človek by sa mal chrániť o hovorenia zla, aby sa vyhol pokuty za hriech. Zakazujeme a silno nedovoľujeme žiadnemu z bratov aby sa vychvaľoval pred iným bratom alebo niekým iným s jeho odvážnymi skutkami v svetskom živote, čo by sa radšej mali volať bláznovstva spáchané pri konaní rytierskych povinnosti, a rozkoše tela, ktoré mal s nemorálnymi ženami; a ak sa stane, že on ich počuje ako sú rozprávané iným bratom, mal by ho okamžite utíšiť; a ak to nemôže urobiť, mal by okamžite odísť z tohto mesta a nedávať ucho k jeho srdca ktoré predáva špinu.

 

NECH SI NIKTO NEPYTA

50. Prikazujeme vám prísne a silno pridržiavať sa nasledujúceho zvyku: žiaden z bratov nesmie požiadať koňa alebo brnenie patriace inému. Preto sa to bude diať týmto spôsobom: ak slabosť brata alebo krehkosť jeho zvieraťa alebo brnenia je viditeľné taká, že brat nemôže odisť a vykonať pracú radu bez ublíženia, nech ide k Majstrovi alebo k tomu, kto je na jeho mieste v tomto rade po majstrovi, a oboznámi ho so situáciou s čistou vierou a pravdivým bratstvom, a nech zostane k dispozícií Majstrovi alebo tomu, kto sa stará o rad.

 

O ZVIERATACH A ZEMANOCH

51. Každý rytiersky brat nech ma tri kone a nie viac bez dovolenia Majstra, kvôli veľkej chudobe, ktorá existuje momentálne v dome Boha a Solomonoveho Templa. Každému rytierskemu bratovi zaručujeme tri kone a jedného zemana, a ak ten zeman dobrovoľne slúži charite, brat by ho nemal bit za žiaden hriech, ktorý spácha.

 

NECH ZIADEN Z BRATOV NEMA UZDU S ORNAMENTMI

52. Celkom zakazujeme aby žiaden z bratov nemal zlato ani striebro na jeho uzde, ani na strmeňoch, ani na ostrohách. Toto platí ak ich kúpi; ale ak sa stane, že je mu konsky postroj darovaný z charity a čo je už také staré, že zlato alebo striebro je vyblednuté, že jeho žiarivá krása nie je viditeľná ostatnými a nedá sa ňou pýšiť, potom ich môže mať. Ale ak mu je novy postroj daný, nech o tom Majster zorhodne, ako uzná za vhodné.

 

O OBALE NA KOPIU

53. Nech žiaden z bratov nemá žiaden obal na štítu alebo kópií, pretože to nepomáha, pravé naopak, považujeme to za veľmi nebezpečné.

 

O VRECIACH NA JEDLO

54. Tento príkaz, ktorý je nami uložený je pre prospech a pre každého na dodržiavanie a preto každému prikazujeme, aby ho dodržiaval, a aby žiaden z bratov nevyrábal vrece z lanu alebo vlny alebo niečoho iného, okrem z PROFINELU. (?)

 

O LOVE

55. Spoločné zakazujeme aby žiaden z bratov nelovil vtáka s iným vtákom. Nepatri sa veriacemu mužovi podľahnúť žiadostiam tela, ale túžobne počúvať prikázaniam Boha, často sa modliť a každý deň so slzami priznať Bohu v modlitbe svoje hriechy, ktoré sme spáchali. Žiaden z bratov nesmie domyslieť si a isť s mužom, ktorý loví jedného vtáka druhým. Je lepšie pre každého veriaceho muža, aby šiel jednoducho a pokorne, bez smiechu alebo rozprávania, ale s dôvodom a bez zvyšovania hlasu a pravé kvôli tomu nariaďujeme všetkým bratom neisť do lesa s lukom a kusou loviť zvieraťa lebo pripojiť sa k niekomu, kto to bude robiť, okrem z lásky, aby ste ho chránili pred neveriacimi pohanmi. Ani by ste nemali isť za psami, nemali by ste kričať ani sa rozprávať, ani sa nehnať na koni z túžby uloviť divokého netvora.

 

O LEVOCH

56. Je Pravda, že pravé vám bola daná povinnosť dať svoju dušu za svojich bratov, ako urobil Ježíš Kristus, a za obranu pozemku od neveriacich pohanov, ktorí sú nepriateľmi syna Panny Márie. Tento hore spomenutý príkaz o lovení neplatí pre levov, pretože ten s krúžením okolo a hľadaním toho, čo môže zožrať. Jeho „ruka“ je proti každému mužovi  a ruka každého muža proti nemu.

 

AKO MOZU MAT POZEMKY A MUZOV

57. Veríme, že tento druh nového nariadenia bol zrodený zo Svätého Písma a božskej prozreteľnosti na Svatom Pozemku. Toto znamená, že tato ozbrojená skupina rytierov môže zabiť nepriateľov kríža bez hriechu. Pravé kvôli tomu vám prisudzujeme pravom sa volať rytiermi Templa, s dvojitou zásluhou a krásou čestnosti, a že môžete mať pozemky a držať mužov, nevoľníkov a polia a riaďte ich spravodlivo, zoberte svoje pravo k nim, ako je to špecifický ustanovene.

 

O DESIATKACH (úroda, ktorá sa vyberá ako daň na podporu Cirkvi)

58. Vy, čo ste zanechali prijemne bohatstva sveta, veríme, že ste sa dobrovoľne podvolili chudobe; preto sme rozhodli, že vy, čo zijete spolocenskym zivotom mozte prijat desiatky. Ak biskup toho miesta, ktoremu by sa mal desiatok pravom splacat, si želá dať ti to z charity, so súhlasom tejto kapitoly môže dať

aj tie desiatky, ktoré vlastni Cirkev. A čo viac, ak nejaký laik si nechá dedičstvo , na jeho škodu a proti Cirkvi, a želá si vám ich zanechať, môže tak urobiť z dovolením biskupa a tejto kapitoly.

 

O ODSUDZOVANI

59. My vieme, lebo sme to videli, že žalobcovia a ľudia, ktorí majú radi hádky a snažia sa o krutý trest pre tých, ktorí sú verní Svätej Cirkvi a ich priateľov, sú bez pocty. Čistým úsudkom nášho úradu, nariaďujeme, že ak je niekto v skupinách Východu alebo niekde inde, kto od váš niečo požiada, pre veriacich mužov a pre lásku k pravde by ste mali posudzovať vec, ak to druha strana dovolí. Toto isté prikázanie by sa malo dodržiavať v prípade, aké je vám niečo odcudzené (ukradnuté).

 

O STRAYCH BRATOCH

60. Nariaďujeme podľa pobožného úradu, aby boli starnúci a slabí bratia uctení s horlivosťou a aby ste ich brali do úvahy podľa ich slabosti, a pridržiavali sa autority Pravidla v týchto veciach, ktoré sú nevyhnutné pre ich dobro. Oni by nemali byt v žiadnom prípade v núdzi.

 

O CHORYCH BRATOCH

61. Nech sú chorí bratia braní do úvahy a nech je im poslúžené a postarane sa o nich ako povedal evanjelista a Ježíš Kristus: “INFIRMUS FUI ET VISITASTIS ME.” Toto znamená: “Bol som chorý a navštívili ste ma,” a nech sa na to nezabúda. Pretože s bratmi, ktorí sú zúbožení by sa malo zaobchádzať potichu a starostlivo, pretože každým poslúžením bez zaváhania si získate kráľovstvo nebeské.

Preto prikazujeme všetkým ošetrovateľom, aby usilovne a verne poskytovali veci, ktoré sú potrebne pre všetkých chorých bratov, ako mäso a iné jedla, ktoré dopomáhajú k uzdraveniu, podľa možnosti domácnosti.

 

O ZOMRELYCH BRATOCH

62. Ak niektorý z bratov prejde zo života do smrti, vec z ktorej nikto nie je vylúčený, nariaďujeme vám slúžiť omšu za jeho dušu s čistým srdcom, a nech božský rad riadený kňazom, ktorý slúži mocnému kráľovi a kto slúži charite na určený čas všetci ostatní bratia nachádzajúci sa na mieste, kde leží telo a slúžia tam určitý čas, nech sa pomodlia sto kráť Otče Náš počas nasledujúcich sedem dni. A všetci bratia, ktorí sú pod nariadením tohto domu, kde brat zomrel by sa mali pomodliť sto kráť Otče Náš, ako je hore povedané, hneď ako sa dozvedia o smrti brata, z Božieho milosrdenstva. Tiež sa modlime a nariaďujeme z pastierskej autority, aby bol bedár kŕmený mäsom a víno za štyridsať dni na pamiatku zosnulého brata, tak ako keby bol nažive. Otvorene zakazujeme ďalšie ostatne obety, ktoré boli kedysi vykonane podľa vôle a bez diskrétnosti Chudobnými Rytiermi Templa, keď zomrel niektorý z bratov, počas Veľkonočného postu a ďalších iných postov.

63. A navyše, mali by ste vyznať svoju vieru z čistým srdcom v noci aj vo dne aby ste vďaka tomu mohli byt porovnaní s najmúdrejším so všetkých prorokov, ktorí povedal: “CALICEM SALUTARIS ASSUPIAM.”  Toto znamená: “ Vezmem kalich spasenia.” To znamená:” Pomstím smrť Ježiša Krista svojou smrťou. Pretože ako Ježíš Kristus vydal svoje telo za mňa, tak som ja pripravený vydať svoju dušu za svojich bratov.” Toto je akurátna obeť: zíva obeť a veľmi milá Bohu.

 

O KNAZOCH A URADNIKOCH, KTORI SLUZIA CHARITE

64. Cely hlavný úrad vám nariaďuje vykonať všetky obety a všetky možné druhy almužien, akýmkoľvek spôsobom nech sú dané kaplánom a úradníkom a ostatným, ktorí zostanú v charite na určený čas. Podľa autority Paňa Boha, služobnici Cirkvi nech dostavajú iba jedlo a oblečenie, a nech nepredpokladajú mat niečo iné ak si Majster nežiada dať im niečo dobrovoľné z charity.

 

O SVETSKYCH RYTIEROCH

65. Ti, ktorí slúžia zo súcitu a zostanú s vami za určitý čas sú rytiermi Božieho domu a Solomonovmu Templu; preto so súcitu a konečne nariaďujeme, že a počas tohto pobytu sila Božia zoberie niektorého z nich, pre lásku Božiu a z bratskej milosti, jeden bedár (žobrák) nech je kŕmený počas sedem dni pre spásu jeho duše, a nech sa každý z bratov v tomto dome pomodli tridsať kráť Otče Náš.

 

O SVETSKYCH RYTIEROCH, KTORI SLUZIA URCITY CAS

      66. Nariaďujeme všetkým svetským Rytierom, ktorí tužia slúžiť Ježišovi Kristovi s čistým srdcom a domu Solomonovho Templa na určený čas, aby s vierou kúpili primerane kone a zbrane a všetko, čo bude potrebne na tuto pracú. Navyše nariaďujeme, aby obidve strany dali ceny na kone a nech sú ceny zapísané, aby sa nezabudli, a nech všetko, čo rytier, jeho statkár a kôň potrebuje, čo aj len podkovy, nech je mu to dane z bratskej charity podľa možnosti domu (domácnosti tempu). Ak sa počas určenej doby stane, že kôň zomrie počas pobytu v dome, ak si to domácnosť môže dovoliť, Majster by mal koňa nahradiť druhým. Ak na konci tejto misie si rytier Žela vrátiť sa do jeho krajiny, mal by domácnosti nechať z charity polovicu z ceny koňa a tú druhú polovicu, ak si želá, môže dostať z almužny domácnosti.

 

O POVINNOSTI SERZANTOV

       67. Tým, že statkári a seržanti, ktorí slúžia charite v dome Tempa na spasenie a na určený čas prídu z rozličných krajín, zdá sa nám užitočné, aby ich sľuby boli prijate, aby to závistlivý nepriateľ nedal do ich srdca z pokánia alebo aby sa vzdali ich dobrých úmyslov.

 

O BIELYCH PLASTOCH

      68. Podľa hlavného pravidla všetkých kapitol zakazujeme a nariaďujeme vylúčenie ako hlavný zvyk, pre každého, kto bol bez diskrétnosti v dome Boha a Rytierov Templa; tiež, aby seržant a zeman nemal Biely habit, ktorého zvykom bolo priniesť veľké nebezpečenstvo pre cely dom; pretože v regiónoch za horami falošní bratia, ženatí muži a ostatní, ktorí povedali, že sú bratmi Templa boli vzatí pod prísahu; kým boli zo sveta. Priniesli nám toľko hanby a škody do Radu Rytierov, že aj ich statkári sa tým pýšili; kvôli tomu vzniklo veľa škandálov. Preto nech sú im vytrvalo dávané čierne roby; ale ak toto nie je možné, nech je im dane, čo je k dispozícii v tejto provincii; alebo čo je najlačnejšie.

 

O ZENATYCH BRATOCH

       69. Ak ženatý muž požiada o prijatie do bratstva, dobročinnosti a oddanosti domu, dovoľujeme vám ich prijať pod nasledujúcimi podmienkami: že po ich smrti vám zanechajú časť majetku a všetko, čo získali odvtedy keď stúpili k vám. Tiež by mali viest úprimné životy a snažiť sa správať sa dobrý voči bratom. Ale nemali by nosiť oblečené biele rúcha alebo plaste; nadovšetko, ak muž zomrie pred jeho manželkou, bratia by mali zobrať čiastku jeho majetku a nechať jeho manželke zvyšok, aby bola zabezpečená počas života; pretože si nemyslime že je správne, aby takýto bratia žili v dome s bratmi, ktorí sľubovali Bohu cudnosť.

 

O SESTRACH

 

      70.Spoločnosť žien je veľmi nebezpečná vec, pretože tým diabol zviedol mnohých z rovných ciest do Raja. Preto nedovoľte, aby ženy boli prijate ako sestry do domu Templa; to je preto drahí bratia, že to nie je správne nasledovať tento zvyk, aby kvet cudnosti bol stále pestovaný medzi vami.

 

NEDOVOLTE IM MAT NIC SPOLOCNEHO SO ZENAMI

       71.Veríme, že je veľmi nebezpečná vec pozerať sa prilez veľa do tvare ženy. Pravé kvôli tomuto dôvodu žiaden z váš nesmie pobozkať ženu, čí už vdovu, mlade dievča, matku, sestru, tetu alebo nejakú Iňu, a preto Kráľovstvo Ježiša Krista by sa malo za každú cenu vyhýbať objatiam ženy, ktorým muži boli už  mnoho kráť zahubení, aby ste mohli zotrvať vo večnosti pred tvarou Boha s čistým svedomím a istým životom.

 

NESTAT SA KRSTNYMI OTCAMI

      72. Zakazujeme všetkým bratom odvtedy čo k vám stúpili, dovoliť pozdvihnúť dieťa ponad krstiteľnicu a žiaden by sa nemal hanbiť odmietnuť to, aby sa stal krtnym otcom. Tato hanba prinesie viac slávy ako hriechu.

 

O PRIKAZANIACH

      73. Všetky prikázania, ktoré sú spomenuté a zapísané hore v tomto Pravidle sú podľa diskrétnosti a úsudku Majstra.

 

TU SU POSTNE DNI A POSTY, KROTE BY MALI VSETCI BRATIA OSLAVOVAT A DODRZIAVAT

      74. Nech všetci, terajší aj budúci bratia Templa vedia, že majú postiť na sviatky dvanástich apoštolov. To sú: Sv. Peter a Sv. Pavol; Sv. Andrej; Sv. Jakub a Sv. Filip; Sv. Tomáš; Sv. Bartolomej; Sv. Simon a Juda Sv. Jakub; Sv. Matúš. Sviatok Sv. Jana Krstiteľa; na sviatok Nanebovstúpenia a dva dni pred tým, dni modlitieb litánií; na sviatok zoslania Ducha Svätého, popolcové dni; na sviatok Sv. Laurenca, na sviatok nasej Nebeskej Matky v polovici augusta; na sviatok Všetkých Svätých; na sviatok Troch Kráľov. A mali by sa postiť na tieto hore spomenuté dni podľa nariadení Pápeža Innocenta (v angličtine nevinného) na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo v Pise. A ak niektorí z hore spomenutých sviatok pripadne na pondelok, mali by sa postiť v predošlú sobotu. Ak narodenie nášho Paňa pripadne na piatok, bratia by mali jest mäso na počesť oslavy. Ale mali by sa postiť na sviatok Sv, Marka kvôli Litániám; pretože je určené Rímom pre smrteľnosť človeka. Ak to pripadne na Oktávu Veľkej Noci, nech nepostia.

 

TU SU POSTNE DNI, KTORE BY SA MALI DODRZIAVAT V DOME TEMPLA

       75. Narodenie Nášho Pána; sviatok Sv. Štefana; Sv. Jana Evanjelistu; na Neviniatka, na osmy deň Vianoc, ktorý je Novým Rokom, Troch Kráľov, Sv. Máriu Candlemanksu;Sv Matiasa Apoštola; na Zvestovanie Panny Márie v marci; Veľkú Noc a tri dni potom; Sv Juraja; Sv. Filipa a Jakuba, dvoch apoštolov; nájdenie Svätého Kríža; Nanebovstúpenie Nasej Matky; Zoslanie Ducha Svätého a dva dni potom; Sv Jana Krstiteľa; Sv Apoštolov Petra a Pavla; Sv. Máriu Magdalénu; Sv Apoštola Jakuba; Sv. Laurenca; Nanebovstúpenie Nasej Matky; Narodenie Nasej Matky; na Povýšenie Sv. Kríža; Sv. Matúša Apoštola; Sv. Michala; Sv. Simona a Judu; na sviatok Všetkých Svätých; Sv. Martina v zime; Sv. Katarínu v zime; Sv. Andreja; Sv. Mikuláša v zime; Sv Tomáša Apoštola.

       76.  Žiadny z menších postov by nemal byt dodržiavaný v dome Templa. Želáme si a prikazujeme, aby sa toto prísne dodržiavalo a nasledovalo, aby všetci bratia templa postili po jedle pred Sv. Martinom až do Narodenia Nášho Paňa, pokiaľ im to nezakazuje choroba. A ak sviatok Sv. Martina pripadne na nedeľu, bratia by sa mali zdŕžať masa v predošlú nedeľu.